Milí priatelia!
Deti, ktoré prežili časť svojho života v detskom domove napísali svojim rodičom listy. Niektorí „autori“ stáli na prahu puberty, iní na prahu dospelosti. Aj dôvody, pre ktoré boli umiestnené do detského domova boli rozdielne. Niečo však tieto deti mali spoločné – potrebu pýtať si vysvetlenie, vyrozprávať sa, povedať svojim rodičom nad čím rozmýšľajú, čo cítia, v čo dúfajú.
Možno sa pýtate, prečo tak neurobili osobne, prečo jednoducho nepovedali svojim rodičom do očí to, čo povedať chceli a museli? Odpoveď je jednoduchá. Niektoré deti svojich rodičov nikdy nevideli, iné sa s nimi stretli pár krát v živote. A tie, ktoré s nimi boli týždeň čo týždeň, v sebe nenašli silu ani odvahu hovoriť, lebo sa obávali odmietnutia či nepochopenia.
List je niečo, čo sa dnes nenosí. Moderné je byť na facebooku, na instagrame, písať maily, krátke heslovité smsky. List má čaro, ktoré moderné spôsoby komunikácie zrejme nikdy nedosiahnu. Možete si ho nosiť pri sebe vo vrecku, mať pri posteli, žiadni hekeri Vám ho nevymažú ani neukradnú. List si môžete čítať v samote alebo sa môžete o jeho obsah podeliť s tými, ktorí pre Vás niečo znamenajú.
A takto to celé vzniklo. Deti písali listy rodičom, no čítali ich iným deťom. Spoločne plakali, spoločne trpeli, spoločne sa utešovali. Rozumeli si do hĺby opustenej duše. Do tejto uzatvorenej skupiny boľavých sŕdc prijali dvoch dospelých. Mňa a kolegu. Kolega stratil rodičov v takmer rovnakom veku ako oni. Ja som stratila dieťa. Listy k rodičom nikdy neodišli. Taký nebol ani zámer. Veď kam poslať list, keď je adresát neznámy, alebo je neznáme miesto, kde žije, alebo je na ulici, alebo mu drogy zničili celý život, alebo je tyran? Pomohli sme deťom (a vlastne aj sebe) prežiť bolesť a posunúť sa o krôčik ďalej. Ktovie, možno niektoré listy svojmu adresátovi raz budú doručené.
A ešte niekto vynimočný bol v našej skupine, aj keď sme ho nikdy nevideli. BOH. V druhej časti tejto knižôčky sa deti celkom prirodzene obrátili na Neho so svojimi prosbami. Tak to cítili.
Neviem, či si toto dielko prečítajú rodičia detí – autorov, ale budem šťastná, keď si ho spoločne prečítajú rodičia a deti žijúci v bežných rodinách. Aby si vážili čo majú.
A budem rada, keď pomôže deťom žijúcim teraz alebo niekedy v minulosti v detskom domove.
Lebo aj keď je plná bolesti a smútku, v každom liste je skrytá aj nádej...
Súbory na prevzatie:
LISTY DETÍ PRE RODIČOV